Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Zaujímavosti v obci

Vážení priatelia.

Vitajte na stránke obce Lehôtka pod Brehmi. Na začiatku si dovoľujeme upriamiť Vašu pozornosť na zaujímavosti a dominanty v našej obci.

  Baraneje Kríž        Kostol Najvätejšieho Srdca Ježišovho
  1.jpeg   2.jpeg
  Dal ho postaviť na svojom pozemku miestny obyvateľ Ján Baran. Farská kronika má o ňom z roku 1928 záznam tohto znenia:  dňa 30. októbra posvätil som ( Alexander Vajcík ) nový kríž pri ceste pred obcou Lehotka pod Brehy, ktorý dal postaviť Ján Baran na svojom pozemku. Na udržiavanie kríža zložil 800 Kčs. Peniaze s povolením cirkevnej vrchnosti uložené sú v ústrednej pokladnici náboženských základín v Banskej Bystrici na úrokovanie.   Z výstavbou kostola sa začalo v auguste 1912. Projektant bol Jozef Krkoš z Banskej Štiavnice. Budova kostola je neogotická, jednoloďová so segmentovým uzáverom s predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou s lunetami. Vonkajšia architektúra je v historizujúcom slohu.
 
  Kríž na cintoríne v Lehôtke pod Brehmi              Kríž na Saboóvej skale
  	Kríž na cintoríne v Lehôtke pod Brehmi   4.jpeg
  Kríž na cintoríne v Lehôtke pod Brehmi bol postavený v prvej polovici minulého storočia. Je na ňom umiestnená pamätná  tabuľa venovaná občanom, ktorí zahynuli v 1. a 2. svetovej vojne.   Do katastrálneho územia obce Lehôtka pod Brehmi patrí aj bralo pomenované po geológovi Jozefovi Szabóovi. Na jeho vrchole bol umiestnený kríž Viac...

  Kríž pod Bralkom   Kríž pred kostolom v Lehôtke pod Brehmi
  5.jpeg   6.jpeg
  Tento kríž postavili v roku 2014 bratia Jenatovci na pamiatku tragicky zahynutým obyvateľom obce. Kríž bol v tom istom roku posvätený správcom farnosti v Hliníku nad Hronom pánom Mg. Pavlom Štefankom.   Kríž pred kostolom v Lehôtke pod Brehmi predstavuje pamiatku na Sväté Misie konané v rokoch 1948 až 1967. Kríž bol renovovaný v roku 2004.

  Kamenná socha Preblahoslavenej Panny Márie   Svätý Florián
  7.jpeg   8.jpeg
  Kamenná socha Preblahoslavenej Panny Márie bola postavená v roku 1800, ako nám to dosvedčuje záznam vo farskej kronike: Roku 1800 postavený bol stĺp kamenný s obrazom Preblahoslavenej panny Márie v blízkosti filiálky Podbrehy – Lehotka, v poli pri ceste nákladom tamojšieho osadníka a kostolníka Juraja Mikuláša. Udržiavanie ostáva povinnosťou jeho dedičov.   Svätý Florián je katolícky svätec, patrón hasičov, hutníkov, taktiež ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Socha sv. Floriána stojí pred kostolom v Lehôtke pod Brehmi. Bola postavená v roku 1826.

  Svätý Ján Nepomucký    
  9.jpeg    
  Sochu sv. Jána Nepomuckého dala pravdepodobne postaviť obec Podbrehy – Lehotka v roku 1884, pri kráľovskej ceste Závoz smerom k Skleným Tepliciam. Neskôr bola socha premiestnená pred kostol v Lehôtke pod Brehmi, kde stojí dodnes.    
       

 

Zaujímavosti v obci

Postupným spoznávaním Lehôtky pod Brehmi, prírodných krás Hrona, hôr a okolia si musíme zamilovať a do spomienok navždy namaľovať tento prekrásny kraj. Netušiac prečo, v našej duši rastie pocit vzrušenia, odhaľujeme čosi tajomné, no blízke zároveň. Odkrývajúc pamäť ľudstva objavujeme históriu napísanú našimi predkami, lebo je pre nás studnicou poznania a žriedlom energie a chuti do života.

Obec Lehôtka pod Brehmi leží v Banskobystrickom kraji na strednom Pohroní v strednej časti Žiarskej kotliny, ktorá je na západe ohraničená pohorím Vtáčnik, na severe a východe Kremnickými vrchmi a Štiavnickými vrchmi na juhu. Toto územie je súčasťou západokarpatského vulkanického oblúka a patrí k stredoslovenským sopečným útvarom.

Z konca treťohôr sú v severozápadnej časti Štiavnických hôr dobre zachované zvyšky rovne. Výplň celého územia tvoria mocné súvrstvia tufitov, ílovcov a ryolitov. V chotári obce sa vyskytuje a dobýva vulkanické sklo - perlit.

V katastrálnom území obce sa nachádza Szabova skala - od roku 1907 chránený prírodný výtvor Štiavnických vrchov.

Popri obci rovnobežne s tokom rieky Hron sa vinie železničná trať Zvolen - Bratislava a hlavná cestná komunikácia Bratislava - Banská Bystrica.

Szabova skala - pýchou a dominantou obce je Szabova skala s rozlohou 6,38 ha a s nadmorskou výškou 343 m. Pomenovanie dostala po významnom geológovi Jozefovi Szabovi. Leží v katastrálnom území Lehôtky pod Brehmi. Na Slovensku je to najstarší chránený geologický objekt. Za chránený výtvor bolo bralo vyhlásené už v roku 1907.

Vyhlášku Ministerstva kultúry SSR č. 1559/1983 zo dňa 31. 3. 1983 bola oblasť vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu s príslušnou ochranou. Bola zakázaná ťažba minerálov, dreva, horolezecké výstupy, zber rastlín a živočíchov, ako aj táborenie a kladenie ohňa na celej označenej ploche.

Je to morfologicky výrazne ryolitové bralo, vysoké 50 m, vypreparované od okolitých ryolitových pyroklastík, nachádza sa tu aj vzácna flóra: kručinka chlpatá, rozchodník prudký, nátržník piesočný, luskáč lekársky. V roku 1912 bol na ňom zhotovený nápis Szabo szikla. Písmená boli odliate u firmy Kachelmann vo Vyhniach a pracne umiestnené na čelnej strane brala nad potokom Teplá.

Na úpätí brala boli v roku 1968 od Slovenskej geologickej spoločnosti - Geologického ústavu Dionýza Štúra umiestnené pamätné tabule na počesť vedeckých pracovníkov geológie Jozefa Szaba a Jána Pettku (1812-1890), ktorý bol profesorom geológie na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, a ako prvý položil základy k moderným poznatkom o geologickej stavbe Štiavnického pohoria.

Szabova skala je obľúbeným miestom vychádzok občanov, trasa chodníka vedie až k vrcholu brala. Odtiaľ je prekrásny výhľad na okolie strednej časti Žiarskej kotliny. Na vrchole brala je umiestnený drevený kríž ako pamiatka na toto významné miesto, ako aj obetí, ktoré zahynuli pádom zo skaly.

Kapitulské bralá - chránený prírodný výtvor je situovaný na pravej strane údolia potoka Teplá (v smere toku) v Sklenoteplickej doline. Má vysokú prírodo­ vedeckú a krajinársku hodnotu s možnosťou na vedecko-výskumné využívanie, študijné a kultúrno-výchovné ciele.

Samotný prírodný výtvor je produktom kyslého neogénneho vulkanizmu. Chránený prírodný výtvor Kapitulské bralá tvorí ryolitový prúd, rázu lineárnej erupcie. Je vytvorený ryolitmi a dacitmi III. vulkanickej fázy. Celý prúd je produktom kyslého neogénneho ryolitového vulkanizmu, ktorý sa zachoval vďaka prekrytiu mladšími tufmi. Tieto sa vyskytujú v niektorých častiach menej sklonených svahov.

Vegetáciu tvoria prevažne dubové lesy, ktoré sú ale v dostupných okrajoch už sekundárneho charakteru. Zo stromových drevín sa tu nachádza hrab, menej javor poľný, borovica, mukyňa.

Na nezalesnených strmších južných svahoch dominuje pozoruhodná xerotermná vegetácia reprezentujúca teplomilné spoločenstvo skál s kyslým substrátom. V štrbinách skalných stien sa uplatňuje kručinka chlpatá, rozchodník prudký, rozchodník najväčší, sezal sivý, nátržník piesočný, luskáč lekársky a miestami i vzácna woodsia skalná. Na skalnatých plošinách rastie cesnak horský. Na miestach s hrubšou vrstvou jemnej zeme rastie kostrava dalmátska. Z krovín je pozoruhodný výskyt višne mahalebky.

Kapitulské bralá sú svojou veľkosťou a tvarom vzácnym geologickým fenoménom poukazujúcim na nedokonalú tekutosť ryolitových láv. Ryolitové lávy sa preto na rozdiel od čadičových láv nerozlievajú do lávových príkrovov a prúdov, ale vytvárajú vytlačené kopy, valy nad tektonickou poruchou, pri ktorej sa dostali na povrch. Ako výnimočný produkt neogénneho vulkanizmu v tejto oblasti si zaslúži mimoriadnu pozornosť.

Lom v katastrálnom území obce bol podrobený geologickému výskumu pred rokom 1963. Výskumom tu boli dokázané veľké ložiská perlitu. Perlit je vulkanické sklo, ktoré pri vyžíhaní expanduje a tak vzniká expandovaný perlil. Lom je doteraz v prevádzke. Perlit s obchodným názvom EXPERLIT, po spracovaní má široké možnosti využitia v stavebníctve, chemickom a hutníckom priemysle, v poľnohospodárstve a inde. Má vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti.

Zdroj: Helena Žňavová, Publikácia Lehôtka pod Bremi 1931 - 2001


 

dnes je: 16.8.2018

meniny má: Leonard

webygroup
ÚvodÚvodná stránka